reklama

Koniec jednej ilúzie

Nekonečný príbeh voľby generálneho prokurátora pripomína skôr nechutnú frašku, než politický súboj. V skutočnosti sa na pozadí kulís tejto parlamentnej telenovely rozohráva zápas o charakter slovenskej politiky, nielen vrcholnej.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Už sú to vyše dva roky, čo na slovenskom politickom nebi žiari hviezda Ivety Radičovej. Ohliadnuc sa za jej osudmi, je na mieste otázka, či je to hviezda-stálica alebo skôr kométa, ktorá sa znezrady zjaví, ohúri svojou jagavou prítomnosťou, aby sa vzápätí rovnako rýchlo vytratila - zmizla z očí. Ale, ako sa ukazuje, nie z mysle. Čo je jej poslaním? Oslniť náhle a pôsobivo a svojím jasom zatieniť a zakryť nevábne, ba až odpudzujúce javy a činy strany , prostredníctvom ktorej sa jej politická kariéra začala alebo má byť stelesnením očakávaní a túžob po politike a politikoch, ktorí zmysel svojej činnosti vidia predovšetkým v službe verejnosti?

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Kto si spomína, ako ju pred šiestimi rokmi spektakulárne posadil do kresla ministerky sám predseda SDKÚ, aby pozametala črepy, ktoré narobil jej predchodca a pomohla prinavrátiť lesk blednúcej značke SDKÚ? Zjavne presvedčila, pretože o rok priniesla na kandidátke strany vyše 205 000 preferenčných hlasov a prekrúžkovala sa z pozície trojky na jasnú jednotku. Jej potenciál sa naplno prejavil v prezidentských voľbách, kam ju predseda strany poslal - zlé jazyky tvrdia - údajne z nie práve najušľachtilejších pohnútok, v očakávaní jej nezdaru v neľútostnom súboji s ostrieľaným, bezškrupulóznym veteránom. Takmer milión získaných hlasov však ukázal, že aj na Slovensku je veľmi veľa ľudí, ktorí si želajú v politike slušnosť, poctivosť, elementárnu vzájomnú úctu voči partnerom, protivníkov nevynímajúc, a hlavne napĺňanie predvolebne notoricky omieľaných a po úspešných voľbách rýchlo zabúdaných sľubov o politike v službách občana-voliča. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Iveta Radičová sa v očiach väčšiny svojich priaznivcov nepochybne stala stelesnením túžobných očakávaní po politikoch, ktorých sila nespočíva v sile hlasu a intenzite urážok, verejného ponižovania a znevažovania protivníka, ale v sile vnútorného presvedčenia, v úpornom hľadaní cesty k všeobecne prijateľným kompromisom bez straty vlastnej tváre a v schopnosti rozpoznať neviditeľnú deliacu čiaru, za ktorou sa končí cesta kompromisu a začína pozvoľný pád do bezzásadového oportunizmu. 

Po pochabom úlete a následnom krátkom zaváhaní predviedla, čo znamená pojem integrita osobnosti a svojím rozhodnutím nastavila latku morálky v politike do výšin v našich končinách nevídaných. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Prišlo neočakávané rozhodnutie predsedu SDKÚ stiahnuť sa z kandidátky. Mnohí, možno aj ona sama uverili, že to bol oneskorene, ale predsa vypočutý hlas vlastného svedomia, ktoré ho naviedlo na cestu pokánia a že to bol aj prísľub morálnej očisty, nielen vlastnej, ale i strany, ktorá svojho času vybojovala víťazný boj o záchranu Slovenska, aby napokon po ôsmich rokoch vládnutia, ku koncu dosť dýchavičného, skončila v rovnakom bahne klientelizmu a straníckych kšeftov ako jej smutne známi predchodcovia.

Jasné víťazstvo v straníckych primárkach a nominácia na post líderky strany potvrdená 223 762 preferenčnými hlasmi v júnových voľbách 2010, akoby potvrdzovali všeobecné presvedčenie, že ústredný motív predvolebnej kampane - hlásanie zmeny a očisty politického života - nebol len osvedčeným predvolebným trikom.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Omyl. Už rokovania o zostavení novej vlády ukázali, že prím hrá opäť veľký manipulátor. Šikovne vmanévroval do súboja o dôveryhodnosť vlastných predvolebných sľubov a ich následnú vzájomnú elimináciu dvoch koaličných partnerov. Zabil dve muchy jednou ranou, zdanlivo posilnil pozíciu strany a jej nominantky - premiérky, v skutočnosti však zasial medzi partnerov semeno vzájomnej nedôvery, ktoré aj jeho pričinením vyklíčilo a rozmnožilo sa ako nebezpečná a nevykoreniteľná burina, ktorá otravuje ovzdušie, oslabuje sily a súdržnosť koalície, ale predovšetkým podlamuje jej autoritu v očiach verejnosti. A najmä, plní čoraz zjavnejší cieľ - hádzaním stále väčších polien pod nohy vlastnej premiérke ju vystavuje rastúcemu psychickému tlaku so zrejmým úmyslom - primäť ju k rezignácii, nie však na post šéfky vlády, ale na ambíciu meniť a zmeniť politiku na svoj obraz. To, čo on a jeho družina potrebujú, je poslušná, milá bábka, a nie svojprávna vedúca osobnosť. Má to však jeden háčik: Iveta Radičová si je nepochybne vedomá svojej ceny. 

Ona a Ivan Mikloš sú dve najvýraznejšie a najpopulárnejšie tváre SDKÚ, strany, ktorá nesporne výrazne ovplyvnila osudy Slovenska za uplynulých trinásť rokov. Ak ich doposiaľ vnímala verejnosť odlišne, tak len ako predstaviteľov dvoch autonómnych, ale nie nezlučiteľných prístupov k riešeniu zásadných spoločenských a politických problémov. Ju s vysoko vyvinutým zmyslom pre morálne hodnoty a presvedčenie o ich nutnej prítomnosti aj v politike, jeho skôr ako chladného, racionálne uvažujúceho technokrata. Vzájomné súperenie a rozdielne náhľady však neboli považované za nič pozoruhodné, pociťovali sa iba ako prejavy odlišnosti vyplývajúce z rozdielnosti pováh dvoch osobností. 

Udalosti posledných mesiacov a týždňov však čoraz zjavnejšie odkrývajú pravú povahu a podstatu rozdielnych ciest, ktorými sa hlavní protagonisti začali od seba vzďaľovať. V skutočnosti ide nie o názorový, ale o svetonázorový stret. Stret, z ktorého sa začína vynárať zásadný konflikt dvoch svetov. Sveta ideí a ideálov, v ktorom sa aj politika riadi a v zásadných veciach podriaďuje všeobecne uznávaným princípom etiky a morálky, a sveta, kde tieto hodnoty nahradili materiálne statky a presvedčenie, že politika je ten jediný správny biznis s trvalým ziskom v hre, kde víťaz berie všetko a sám určuje a podľa potreby aj mení pravidlá. 

Najbližšie dni ukážu nielen to, ktorý z týchto dvoch svetov predstavujú reprezentanti politickej strany, čo pred rokom tak vehementne presviedčala voličov o potrebe zmeny a sama seba vydávala za jej nositeľa, ale aj to, kto za koho kope (ako sa spieva v jednej piesni skupiny Elán). 

V našom bezduchom materiálnom svete sa aj myslenie zglajchšaltovalo. Zvykli sme si na prvoplánovo prostoduché utilitárne úvahy. Mnohí z nás nie sú schopní pochopiť a pripustiť, že sú ešte stále medzi nami ľudia, ktorých činy motivujú aj ušľachtilejšie pohnútky než len okamžitý osobný prospech. A tak panuje vo verejnosti (novinárov nevynímajúc) rozšírené presvedčenie, že aj počínanie premiérky nie je ničím iným ako hrou na zachovanie popularity motivovanou jediným cieľom - zasadnúť o tri roky v Grasalkovičovom paláci do kresla pána domu. Nezdieľam tento názor.

Nech už to však v utorok dopadne akokoľvek, do popredia sa čoraz nástojčivejšie natíska otázka: ako ďalej, pani premiérka?

 Ale to je už iná téma.

Ľubor Bystrický

Ľubor Bystrický

Bloger 
  • Počet článkov:  50
  •  | 
  • Páči sa:  33x

Nevzdávam sa nádeje, že zdravý rozum raz dorazí aj do našich končín, a prevezme vládu vecí. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu