Igor M. žaluje

Autor: Ľubor Bystrický | 26.7.2011 o 8:50 | Karma článku: 8,08 | Prečítané:  1589x

Svojrázny poslanec obyčajný človek Igor Matovič dbá o to, aby sme sa ani počas uhorkovej sezóny nenudili a hlavne nezabudli na čo sú nám dobrí politici.

Prirodzene, že paušálne obvinenie kompletnej politickej scény z korupcie a nekalých klientelistických praktík oprávnene vyvolalo búrlivé reakcie. Na adresu autora výrokov, ktorými sa už začala zaoberať aj Generálna prokuratúra, však treba dodať, že nepovedal nič  prekvapivo nového. Ponúkol len mierne upravenú vlastnú verziu politického evergreenu -obviňovania protivníka z používania nekalých praktík - ktorý počúvame z úst najmä opozičných politikov do omrzenia (pokým sú v opozícii). Novinkou je, že sa ozval poslanec nepatriaci k opozícii, a že nešetril ani koalíciu, ku ktorej aspoň formálne stále patrí.

Viac než pochybná forma a spôsob vystúpenia kontroverzného poslanca musí však zarezonovať fakt, že svojím vystúpením pripomenul všeobecne známu, aj keď nie často pripomínanú skutočnosť. Je totiž nespochybniteľným faktom, že aj v roku 2011, takmer 22 rokov od novembra 1989 pretrvávajú na Slovensku (a nielen tuná)  praktiky známe a typické pre autoritatívne a totalitné režimy - snaha centrál politických strán prostredníctvom neprimeraného a sústavného zasahovania do rozhodovacích procesov  formovania riadiacich a kontrolných štruktúr spoločnosti rozširovať a upevňovať sféry svojho vplyvu s jediným cieľom - neobmedzene vládnuť.

Je to presný opak toho, čím prechádzal vývoj v spoločnostiach krajín vyspelého západného sveta najmä od šesťdesiatych rokov  minulého storočia. Vychádzajúc z princípov budovania otvorenej občianskej spoločnosti tu dochádzalo postupne k upevňovaniu postavenia skutočného suveréna v štáte - slobodného občana. Verejné a štátne inštitúcie v takejto spoločnosti slúžia predovšetkým na to, aby vytvárali čoraz priaznivejšie podmienky pre jej všestranný rozvoj, a nie na to, aby ju nekontrolovane ovládali.

Tí postarší si nepochybne pamätajú na časy spred novembra 1989, keď hlavným a mnohokrát jediným kritériom pre posúdenie vhodnosti toho- ktorého kandidáta na nomináciu do vedúcej pozície počnúc funkciou predsedu miestneho  včelárskeho spolku a končiac postom generálneho riaditeľa mamutieho podniku bolo členstvo v komunistickej strane, a nie odborné predpoklady a osobnostný profil kandidáta.

Je smutnou skutočnosťou, že tento pre demokratickú spoločnosť v podstate zvrátený princíp pri nomináciách do riadiacich štruktúr vo sfére verejnej a štátnej správy u nás stále pretrváva. Takmer po každých voľbách dochádza v inštitúciách   verejnej a štátnej správy k celoplošným výmenám a nielen na vedúcich pozíciách. Dôsledkom je okrem iného nekvalitná márnotratná a nezodpovedná správa vecí verejných.

Neochota, či neschopnosť politických elít striktne zadefinovať a úzkostlivo dodržiavať deliacu čiaru medzi politickou a odbornou úrovňou v štátnej a verejnej správe je jednou z hlavných príčin nášho pokrivkávania za vyspelým svetom. Pokým sa tohto neduhu nezbavíme, môžeme o kvalite života, akú so závisťou obdivujeme v krajinách mnohých našich západných partnerov, iba snívať.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?