Je to už dvadsaťdva rokov. A niekoľko týždňov. Šedivý novembrový deň. Rovnako sivý a bezútešný ako nálada v krajine pod Tatrami.
Po triumfálnom víťazstve v predčasných voľbách sa vracajú k moci opäť tí, ktorých pustošivé vyčíňanie dočasne prerušila dočasne nerozhádaná opozícia.
Na Hradnom kopci sa schádza parlamentná väčšina na svoje nočné zasadanie. Zúčtovať s neprajníkmi, zapredancami a zradcami v duchu gottwaldovského hesla : „ Kto nejde s nami ide proti nám!“. Rozkokošená koaličná osemdesiatka sa vyžíva. Má to ľahké. Ustráchaná opozícia z parlamentu zdúchla. Takmer do nohy. Zostal iba jeden. Čerstvý tridsiatnik. Mladý s hlavou plnou ideálov, bude celú noc čeliť nadávkam, urážkam a posmeškom. Pokojne a márne argumentovať, presviedčať tých, čo majú hluché uši a oči zaslepené opojením vlastnou mocou a túžbou po pomste.
Ráno príde bledý a unavený na Gunduličovu ulicu, podeliť sa so svojimi zážitkami a životnou skúsenosťou. Všetci ticho sedia a počúvajú s rastúcim pocitom rešpektu voči mladíkovi, čo to schytal aj za nich. Podaktorých sa zmocňuje pocit, že pred nimi stojí politik z rodu štátnikov.
Život ide ďalej a náš mládenec sa úspešne posúva po kariérnom rebríčku. Dozrel a dospel. Už nemá hlavu plnú ideálov. Zapĺňa ju čím ďalej tým viac túžba. Jediná a neodolateľná. Túžba po moci. A je pre ňu ochotný urobiť všetko, tak ako povestný doktor Faust. Dá sa do služieb šamanovi čo vie vyrobiť z čistej vody kokakolu a ďalším výrobcom vlastného šťastia na cudzí účet.
Napokon sa po dvanástich rokoch spojí s tými, čo ho v onú parlamentnú noc opľúvali. Cesta do pekla je vydláždená. Stane sa jedným z nich. Uráža, opľúva a klame. Napokon poníži dievčinu, čo mu pripomenula vlastný obraz s pred takmer štvrťstoročia.
Keby bolo možné vrátiť sa do minulosti, ako by asi reagoval mladý Robert na karikatúru statného päťdesiatnika v krivom zrkadle premárneného času?
