Grécko potrebuje nový Marshallov plán

Autor: Ľubor Bystrický | 22.6.2012 o 10:01 | (upravené 22.6.2012 o 10:12) Karma článku: 4,94 | Prečítané:  315x

Téma budúcnosti Eurozóny s prihliadnutím na situáciu v Grécku neprestáva byť v sterdobode záujmu. Ak sa však má Grécko znovu postaviť na vlastné nohy, musí ich mať, obrazne povedané, obe zdravé a rovnako pevné.

A práve doterajšia forma podpory EÚ  akoby na jednu nohu zabúdala. Nekonečné nalievanie peňazí do bezodnej prázdnej studne, síce sústavne a čoraz nákladnejšie odďaľuje  definitívny kolaps, ale nerieši zásadný problém - naštartovanie obnovy výkonnosti gréckej ekonomiky, potrebnej na trvalé zabezpečenie vlastných príjmov pre štátnu kasu, v miere dostatočnej  na krytie základných potrieb štátu, vrátane splatenia dlhov a pôžičiek iným spôsobom ako je tomu doteraz, keď sa staré dlhy splácajú novými.

Po drastických opatreniach, ktoré doteraz grécke vlády uskutočnili, a o ktorých sa hlavne medzi neúprosnými odporcami akejkoľvek pomoci Grécku cudne mlčí, je krajina v katastrofálnom stave, pocit beznádeje a zúfalstva je evidentný u väčšiny populácie  a predstava, že sa krajina naštartuje na cestu obnovenia hospodárskeho rastu a následnej prosperity v dohľadnom čase vlastnými silami je viac než iluzórna.

Napriek spomínanej skutočnosti, Gréci v opakovaných voľbách vyslali jasný a čitateľný signál túžby po návrate do normálu a očakávania našej pomoci na strastiplnej ceste k cieľu. Myslím si, že by sme nemali zostať ľahostajní- aj vo vlastnom záujme.

História nám ponúka osvedčený postup. Náčelník generálneho štábu George Marshall zažil po ukončení hrôz druhej svetovej vojny na vlastné oči situáciu v Európe zdevastovanej nielen materiálne, ale ochromenej najmä mravne, poznačenej do veľkej miery zúfalstvom a beznádejou, ktoré zavládlo nielen v porazenom Nemecku. Zrejme si uvedomoval, aké nebezpečenstvo do budúcnosti  takáto situácia v sebe skrýva.

Už ako minister zahraničných vecí USA, predniesol 5. Júna 1947 na Harvardskej univerzite návrh projektu organizovanej premyslenej pomoci USA vojnou zničenej Európe. Na základe jeho podnetu, schválil v roku 1948 Kongres plán štruktúrovanej nenávratnej pomoci vo výške 18 mld USD, rozrátaný na roky 1948 - 1951. Bola to na tie časy obrovská suma z peňazí daňových poplatníkov. Samozrejme, pre USA to neboli celkom vyhodené peniaze. Pomoc bola štruktúrovaná. Časť tvorili priame dodávky potravín, strojov  a zariadení „Made in USA".  Ďalej išlo o nenávratné úvery najmä na investície do obnovy vojnou zničeného priemyslu. Túto pomoc napokon využilo 16 krajín západnej Európy, a aj vďaka nej vrástol ich HDP v rokoch 1948 - 1951 o 33,5%. Pôvodne sa o pomoc uchádzalo aj Československo, ale na priamy Stalinov zákrok ju napokon odmietlo. Vybralo si tak „dobrovoľne" cestu v ústrety inej budúcnosti. Výstižne to charakterizoval po  návrate vládnej delegácie z Moskvy vtedajší minister zahraničných vecí Ján Masaryk slovami: „ do Moskvy som išiel ako československý minister, ale vrátil som sa ako Stalinov paholok".

Táto pomoc nemala iba materiálny rozmer. Bola výrečným gestom, prejavenej skutočnej solidarity a pomohla občanom západnej Európy prinavrátiť stratenú sebadôveru a naštartovať odhodlanie vybudovať nový lepší kontinent. Navyše potreba kontroly distribúcie americkej pomoci si vyžiadala nevyhnutnosť koordinovaného spoločného postupu jej prijímateľov. A tak vznikli orgány, ktoré neskôr tvorili základ budovania inštitucionálneho rámca integrujúcej sa časti slobodnej demokratickej Európy.

Myslím si, že  nastal čas, aby  EÚ s plným vedomím  jedného zo svojich základných poslaní, a inšpirovaná týmto 65 rokov starým príkladom, pripravila  premyslený komplexný projekt asistovanej pomoci Grécku na jeho ceste k návratu medzi úspešne a  prosperujúce krajiny Únie.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Muž žijúci so ženským srdcom. Najťažšia bola rekonvalescencia

Transplantácia orgánov sa ukazuje ako otázka niekoľkých rokov. Vhodné srdce pre Jana Škrlanta sa však našlo už po šiestich týždňoch.

ŠPORT

Legenda Merckx o Saganovi: Súperi mu len nahrávajú

Merckx nevidel na MS poriadne preteky.

BRATISLAVA

Rušiť gymnáziá, prihlasovať ľudí? Kandidáti povedali, čo chcú s Bratislavou

V SME Naživo diskutovali Ftáčnik, Frešo, Droba a Kusý.


Už ste čítali?