Únia pre každého

Autor: Ľubor Bystrický | 30.6.2016 o 13:09 | Karma článku: 2,67 | Prečítané:  240x

Európa je iná.  Rozmanitá. Od nepamäti pestrá, prekypujúca rôznymi farbami, chuťami vôňami napĺňajúcimi všetky zmysly.

Nikdy nebude taviacim kotlom, v ktorom sa všetky tieto rozmanitosti zlejú do jednej sivej jednotvárnosti.  Rozmanitosť je  jej najpríznačnejšia črta- je to civilizačný výdobytok. Vznikla nevedno  ako a prečo. Možno vďaka priaznivým klimatickým podmienkam (ale tie boli aj inde).  Nepopierateľnou skutočnosťou však je, že sa v tejto časti sveta, presnejšie v Stredomorí,  začala  pred takmer tromi tisícročiami vynárať jedinečná forma civilizácie. Civilizácie, ktorá budovala svoje základy na jedinečnosti každého indivídua. Zaznamenala zákonitý rozmach a položila duchovné základy, z ktorých čerpáme dodnes.

Po páde Rímskej ríše a takmer tisícročnom úpadku, prišiel toskánsky  úsvit renesancie s návratom k antickým koreňom ako zdroju poznania a inšpirácie.  Európa sa stala motorom civilizačného napredovania a je ním podnes. Myšlienkové prúdy humanizmu a osvietenstva  vytvorili základ pre prosperitu, duchovný aj materiálny rozmach. Nové vzťahy v spoločnosti spočívajúce na vzájomnej previazanosti  ekonomických a materiálnych záujmov však  priniesli aj zárodky konfliktov vyvierajúcich zo snahy po vládnutí a ovládaní bez obmedzenia. Myšlienkové strety splodili utopické koncepcie usporiadania spoločnosti, ktoré vyústili do dvoch zničujúcich vojen v priebehu života jednej generácie.

Sebareflexia  po tej najničivejšej splodila v hlavách osvietených vizionárov myšlienku usporiadania spoločnosti založenej na harmonizácii záujmov jej jednotlivých členov v prostredí  permanentného hľadania súzvuku – jednoty v rozmanitosti.

Únia je idea, takmer platónovská. Hľadanie jej optimálnej formy a obsahu by malo byť leitmotívom trvalého úsilia nielen politikov.  Pre svoje zmysluplné fungovanie potrebuje zodpovedajúci inštitucionálny rámec. Výkonný a teda úsporný. Slúžiaci občanom Únie a nie svojským chúťkam virtuálneho sveta byrokratickej mašinérie.

Na počiatku bolo šesť krajín, dnes ich je (ešte stále) dvadsaťosem. Idea, z ktorej Únia vznikla je  nemenná a stále životaschopná.  K nej sa treba vrátiť. K jednote v rozmanitosti. Nie k ďalšej ničivej utópii akéhosi superštátu, taviaceho kotla. Bol by to koniec, nielen Únie.

Štvrtková anglická ruleta vyvolala  značný rozruch.  Múdry Jan Werich, nám pred takmer polstoročím radil pre podobné chvíle, že najdôležitejšie je zachovať pokoj, rozvahu- a hlavne nestratiť glanc. Platí to aj teraz. Nikto z nás by si nemal želať, aby sa z Veľkej Británie stalo malé Anglicko a zopár ďalších na rozvadenom ostrove. Únia môže aj naďalej fungovať iba vtedy, ak si v nej každý nájde svoje zodpovedajúce miesto. Jednota v rozmanitosti.

Jedinou povinnosťou  Komisie, parlamentu a celého bruselského aparátu  je vytvárať pre to tie najvhodnejšie podmienky. Tí čo to nevedia alebo nechcú, nech idú od toho. Čo najskôr.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Kaliňák nechal schátrať ubytovňu pre policajtov. Teraz sa jej chce zbaviť

Za projekt opravy, ktorý sa nikdy nevyužil, ministerstvo zaplatilo takmer 175-tisíc eur.

KOMENTÁRE

Kaliňák je Ficov Lexa

Minister vnútra vyrástol na symbol zrastenia politickej a ekonomickej moci.

KULTÚRA

Podivné príbehy a Instagram 19. storočia. Aký bol seriál 1890?

Historická detektívka sa pokúsila priniesť na obrazovky niečo iné.


Už ste čítali?