Deti dvadsiateho prvého storočia

Autor: Ľubor Bystrický | 20.4.2017 o 12:02 | Karma článku: 5,47 | Prečítané:  659x

Ich ročník narodenia končí číslom deväťdesiatdeväť alebo začína číslicou dva. Ich vek je vekom Internetu a sociálnych sietí. Z blahosklonným pohŕdaním nám občas pomôžu doň nazrieť. Nám z doby kamennej bez netu, mobilov, Facebooku,

 

Oni sú v ňom doma. Četujú, zdieľajú, dávajú statusy.  Nečítajú noviny ani papierové knihy, nepíšu listy, nesedia pred televízorom. Majú svoje hračky.  Tablet, notebook, i-phone, či ako sa všetky tie vecičky volajú. Kúpili sme im ich za drahé peniaze na hranie.  Pretože podľa  nás aj tak nič iné nerobia, a nič iné ako zábava ich nezaujíma. 

Akosi nám mnohým pritom uniká, že sme boli takí istí. Pred mnohými rokmi, v časoch bez tabletov, mobilov a dokonca bez farebnej televízie. Mali sme tiež svoje hry a zábavky. A tajné túžby. Ako sme podrástli, začali sme si všímať svet okolo seba. Všeličo nás štvalo, znepokojovalo.  Zarebelovali sme si a časom nás to poväčšine prešlo- „dostali sme rozum“. Nie vždy dobrovoľne a bez dohovárania. Niekedy aj  s prispením cudzích tankov.   Svoje nenaplnené túžby sme potom navždy schovali do najtajnejšieho kúta ubolenej duše.

Teraz, podaktorí  s prekvapením zisťujeme, že ani oni nie sú iní. Svoje drahé hračky nemajú len na zábavu a kratochvíľu.  Podrástli a tiež ich všeličo trápi a znepokojuje. Nechcú žiť v krajine, kde cestu k úspechu dláždi podvod a zločin, pravdu prekrýva tisíckrát opakovaná lož, pretvárka je cnosťou a krádež legitímnym zdrojom materiálneho blahobytu. Bavia sa o tom medzi sebou na svojich sociálnych sieťach. Nechcú sa s tým zmieriť. Mnohí. Až ich to samých prekvapilo, ako je ich veľa. Až tak veľa, že dokážu bez problémov a dlhých rečí zaplniť veľké námestie v hlavnom meste, ktoré už čosi pamätá.  Odrazu sú ich tisíce. Zvládli to sami bez reklamných agentúr, drahých kampaní, bliboardov, tlačových konferencií a dotieravých politických prismŕdačov. Chcú v tom mať jasno. Veď mnohí pôjdu na jeseň po prvý raz k volebným urnám.

Vďaka, Karolína a Dávid. Nech vás to neprejde a nech sa k vám pridá čo najviac kamarátov. Držím vám palce.

 

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Spievajúci dom týral operou celú ulicu

Je to najabsurdnejší susedský spor, ktorý sa na Slovensku odohral. V Štúrove žena štrnásť rokov púšťala od rána do večera nahlas operné árie

SVET

Ugandský Tarantino vraždí pre zábavu. Film je život

Afrika má Chucka Norrisa a točí filmy, ako nik iný.


Už ste čítali?