Preložené do hovorovej reči, biskupi, ktorých do dočasne vykonávaných funkcií volia členovia cirkevných zborov, zakázali uznávanému teológovi prednášať na bohosloveckej fakulte. Vraj poburuje veriacich. Keďže som jedným z nich, chcem sa ozvať.
Bol som vždy hrdý na cirkev, ktorej autorita nespočívala na slepej poslušnosti dočasným hodnostárom, ale na viere v silu evanjelia, tak ako ju pred päťsto rokmi vyjavil augustiniánsky mních Martin Luther a zanechal nám odkaz v piesni, ktorú zložil, a ktorá sa stala hymnou evanjelikov na celom svete: „ Hrad prepevný je Pán Boh náš, zbroj výborná i sila.....“
V jej duchu sú dnes evanjelické cirkvi vo Švédsku, Fínsku, Nemecku, USA a v ďalších krajinách spoločenstvami ľudí otvorených slobodnej diskusii na akúkoľvek spoločensky závažnú tému a prístupných každému, bez ohľadu na pohlavie, farbu pleti, sexuálnu orientáciu, či inú odlišnosť. Aj vďaka tomu sa stali spoločenstvami, ktoré výrazne prispievajú k zušľachťovaniu tej lepšej tváre ľudstva.
V novodobých dejinách Slovenska zanechala evanjelická cirkev výraznú stopu v podobe činov svojich významných dejateľov. Nielen stopu, ale aj posolstvo, akým smerom sa máme uberať v duchu ich odkazu. Z jej prostredia vzišli aj Ľudovít Štúr, Milan Rastislav Štefánik, Milan Hodža a Alexander Dubček.
Kam kráčate, bratia biskupi? Vybrali ste sa presne opačným smerom, do neslávnej temnej minulosti. A to ma vážne znepokojuje. Nielen ako evanjelika, ale predovšetkým ako občana demokratickej krajiny.
