udržiavanie a upevňovanie moci. Bez výhrad a obmedzení. Remeslo mocenských hier si osvojil skutočne na vysokej úrovni. Dôkazom pravdivosti predchádzajúcich tvrdení je aj kúsok, ktorý predviedol pred očami verejnosti v hre zvanej „Chceme novú vládu“.
Keď ho starý lišiak Béla pritlačil k múru, vymyslel si spakruky dômyselný plán ako vyviaznuť zo šlamastiky so zdravou kožou bez straty kvetinky a chvíľu sa pritom tváriť pokorne. Až do okamihu keď s patričným úškrnom a nepatričnou poznámkou odovzdával abdikačný list do rúk prezidenta.
Prvým krokom jeho sicílskej obrany bola výmena jedného Roberta za jedného Petra. Rošáda výmeny druhého Roberta musela dozrieť. Na to bolo potrebné predviesť nefunkčnosť kľúčového rezortu nomináciou vhodného bieleho koňa. Ten sa potom usilovne potil a fňukal, až kým nespáchal v priamom televíznom prenose politické harakiri. Cesta k výmene za druhého Roberta bola voľná a znechutenému prezidentovi republiky nezostalo nič iné iba ju potvrdiť ústavnoprávnym aktom. La comedia é finita. Človek má nutkanie zatlieskať, aj keď mu nefandí.
Zaslúžený potlesk si nepochybne užil na včerajšom narýchlo zvolanom sneme strany, kde navyše dostal na dôvažok milý darček. Zmenou stanov priblíži organizačnú štruktúru svojho Smeru na obraz štátostrany, ktorá ho odkojila. O všetkom bude rozhodovať sám s pritakávaním nepočetného politbyra.
Neodškriepiteľným výsledkom vyše desaťročnej dominancie strany vraj sociálnej demokracie je stagnácia a pokračujúci sociálny regres spoločnosti Slovenska, poznačený pozvoľným návratom do minulosti charakterizovanej existenciou privilegovaných skupín stavovskej spoločnosti. Vplyvných zoskupení oligarchov a im slúžiacich silových štruktúr z prostredia súdnictva a polície.
Väčšina občanov Slovenska však tento model odmieta. To je ten pravý dôvod spontánne prejavenej nespokojnosti a zdanlivo nečakané prebudenie vzdoru, ktorý vďaka odhodlaným tínedžerom opakovane zapĺňa námestia našich miest. Väčšina občanov Slovenska si nespochybniteľne želá a túži žiť v štáte, v ktorom vládne zákon bez výnimiek a kde politika je službou verejnosti a politik jej služobníkom.
Kde ho však hľadať. V súčasnej opozícii? V tomto prečudesnom zoskupení bizarných postavičiek, pištiacich po predčasných voľbách? Čo ponúkajú ako alternatívu okrem nekonečných neplodných tlačoviek? Aký program okrem seba prezentácie? Podaktorí už v minulosti šancu dostali. A ako to dopadlo? Škoda reči.
Na skutočnú alternatívu Slovensko stále čaká. Do volieb sú dva roky. Času dosť na to, aby sa podnietená tak povediac spoločenskou objednávkou preplnených námestí, sformovala skutočná alternatíva. S jasným a dôveryhodným programom a s predstaviteľmi s čistým štítom.
Isto sa takí medzi nami nájdu. Napríklad spomedzi organizátorov mítingov na námestiach. Až zmaturujú a obhája diplomovky budú mať viac času na premýšľanie o vlastnej budúcnosti. Trebárs o tom, že z námestia sa síce dá zvrhnúť vláda, ale vláda ulice je v skutočnosti prejavom stavu krajnej núdze.
Na úspešné uskutočnenie trvalých zmien má demokratický štát vytvorené osvedčené, funkčné inštitúcie a účinné mechanizmy, ktoré sú jedinou zárukou cesty k náprave stavu vecí verejných.
