Krstný otec

Autor: Ľubor Bystrický | 19.10.2020 o 10:06 | Karma článku: 5,47 | Prečítané:  817x

Pred voľbami v roku 2010, možno z chvíľkového rozmaru, poskytol Richard Sulík posledné štyri miesta na kandidátke strany SAS ľuďom, ktorí s touto stranou nemali nič spoločné.

                                                                

V kruhoch vysokej politiky o nich takmer nikto nič nevedel. V predvolebnej kampani nemali billboardy, nevystupovali v televíznych debatách, nevyskytovali sa v správach, ba ani v bulvárnych plátkoch. Napriek tomu sa všetci štyria prekrúžkovali do parlamentu. Najvyšší počet preferenčných hlasov získal z posledného miesta kandidujúci tridsaťsedemročný podnikateľ z Trnavy, Igor Matovič.

To čo prekvapilo podaktorých expertov, nebolo žiadnym prekvapením pre tisíce jeho voličov. Poznali ho. Igor vlastnil najrozšírenejšie inzertné noviny, ktoré si vo svojich schránkach pravidelne nachádzali občania celej krajiny. A okrem inzerátov si na poslednej strane mohli v každom čísle prečítať rubriku obyčajných ľudí- Igora a jeho súputníkov. Glosy neľútostne až srdnato útočiace na spoločenské neduhy, prešľapy politikov, nešváry, korupciu. Písané ostrým perom a jazykom, ktorému rozumel každý.

Tak sa v parlamentnom  poslaneckom klube SAS ocitla táto svojská zostava.  A úspešne sa najmä prostredníctvom svojho šéfa zviditeľňovala. Spôsobom a metódami vlastnými skôr jarmočným zabávačom cieľavedome jatrila city prostých občanov. Ignorujúc spoločenské konvencie, jazykom ulice, premieňal často rokovaciu sálu parlamentu na politický kabaret. Jeho popularita nezadržateľne rástla. Klub SAS mu bol primalý, tak sa osamostatnil.

Do ďalších volieb už nastupoval pod vlastnou značkou OĽANO. Úspešne. Ľudí na kandidátku vyberal sám. Čo rozhodovalo o úspešnosti jednotlivých uchádzačov, vedel len on sám. Väčšina prežila jediné štyri pokojné roky života v snemovni bez toho, aby sa dostala do povedomia verejnosti. Pre pravdu však treba dodať, že sa mu sem-tam zadarilo vytiahnuť na svetlo sveta skutočnú osobnosť, bezpochyby kompetentného a schopného politika, či političku. Obvykle však u neho dlho nezostali a plynule preplávali do pokojnejších straníckych vôd.

 Či je Oľano strana, hnutie alebo čosi iné ťažko povedať, ak človek tento subjekt vníma výlučne cez definície známe z učebníc politológie. Najskôr, a zrejme tak to vníma aj on, je to úspešný podnikateľský projekt. Rodinná firma Oľano, s.r.o. S ním ako jediným a suverénnym šéfom a tromi spoluvlastníkmi, tvoriacimi užší komparz.  Donedávna boli jedinými členmi zoskupenia. Zvyšok, vrátane poslancov tvorí zvyšný komparz. Sú takisto členmi rodiny. A on, neprekonateľný  šoumen,  nevyčerpateľná studnica  uletených nápadov, miláčik publika. Tesne pred poslednými voľbami vycestoval  na juh Francúzska a v priamom prenose oblepil plot vily nenávideného zbohatlíka, bývalého ministra bývalej vlády letákmi s textom: Majetok Slovenskej republiky- bingo! Vsadil na tú správnu kartu.

Radosť a nadšenie z ohromujúceho volebného výsledku, neboli medzi prívržencami víťazných strán o nič menšie ako presvedčenie, že vládnuca garnitúra, ktorá sa postaví do čela štátu, prevedie Slovensko rázne a bez zaváhania cez všetky nástrahy a úskalia doby poznačenej ničivou celosvetovou pandémiou. A pod vedením neohrozeného lídra v súzvuku a harmónii bezo zvyšku naplní všetky svoje predvolebné sľuby. 

Novo vymenovaný premiér vzápätí po prevzatí poverenia z rúk prezidentky vyhlásil, že Slovensko má najlepšiu vládu vo svojej histórii.

Mnohí tomu uverili alebo aspoň pripúšťali, že by to tak skutočne mohlo byť.

Dnes, po uplynutí siedmich mesiacov účinkovania novej vládnej zostavy a najmä jej lídra, sa táto vízia čoraz viac vzďaľuje od reálnej skutočnosti a čím ďalej, tým viac sa javí ako pochabá ilúzia pre dôverčivých.

Sám premiér svojím správaním a vystupovaním na verejnosti opakovane dokazuje, že na túto rolu nedorástol. Ľudsky, osobnostne a ani profesionálne. Najmä preto nie, lebo nepochopil, čo vlastne funkcia predsedu vlády demokratického štátu znamená.

Preňho, ako sa sám vyjadril, je koalícia a vláda „rodina“, ktorá má byť jednotná, čiže bez výhrad a odvrávania poslušná šéfovi. Rodina fungujúca v duchu osvedčených tradícií sicílskych kmotrov. To je jeho predstava o vládnutí. A kto neposlúcha, ten na to doplatí.

O tom, že pre takýto druh politického folklóru má pochopenie čoraz menej občanov Slovenska, svedčia nielen najnovšie prieskumy preferencií politických strán, ale aj čoraz častejšie a výraznejšie protesty z rôznych záujmových sfér spoločnosti. Jednoznačne signalizujú, že ďalšie pokračovanie v spomínanom štýle politiky nevyhnutne skončí katastrofou, ktorej následky  si odskáču predovšetkým radoví občania - obyčajní ľudia - aby sme si rozumeli.

Ak sa chce táto garnitúra udržať pri kormidle, sú len dve možnosti, Buď Igor Matovič definitívne vytriezvie z raušu opojenia mocou a začne sa správať ako skutočný líder, majúc na pamäti slová z príhovoru prezidentky po vymenovaní vlády : „ Táto vláda si nemôže dovoliť neúspech!“

Alebo si bude musieť koalícia hľadať nového lídra.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Dobré ráno

Dobré ráno: Po Haščákovi môže prísť na rad Fico

Haščákovi hrozí 20 rokov za mrežami.

KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

S Haščákom v pyžame

Keby zaspieval, zničí nielen milovníka koly, ale aj povesť bývalých reformných strán.


Už ste čítali?