Nie všetci. Podmienkou je absolvovanie víkendového antigénového testu, ktorému sa musia všetci podrobiť. A s nimi aj minimálne jeden rodič, ako aj všetci učitelia a personál školy. Vraj sa do toho zapojí desať škôl. Ak to vyjde, ďalej sa uvidí, aspoň podľa premiéra. Ostaní majú smolu, minimálne do Troch kráľov.
Predstavme si konkrétnu situáciu. Rodiča, dajme tomu dvoch školopovinných ratolestí. Jedna má, povedzme osem, druhá trinásť. To mladšie vodia pekne každé ráno do školičky v pohode a bez testov. To staršie po vyše dvoch mesiacov nečakaných „prázdnin“ im pred očami divie nestrážené po väčšinu dňa, kým sú v práci a venuje sa dopované hormónmi začínajúcej puberty tomu, čo je „cool“, teda psím kusom. K tomuto veku to jednoducho patrí. A tak zúfalý rodič obetuje časť víkendu a dá sa spolu so svojím vzpierajúcim sa potomkom („prečo ja musím a krpec nie??“) testovať. Cestou domov si úporne láme hlavu hľadajúc logické vysvetlenie pre túto kratochvíľu. Autora týchto riadkov by zaujímal názor Ústavného súdu na daný „problém“. A zrejme nielen jeho.
Hľadáte v tomto nariadení logiku. Ja nie, skôr diagnózu. Z odboru klinickej psychiatrie. Podľa ministra zdravotníctva sa situácia u nás zhoršuje a najhoršia je v Bratislavskom kraji. Nuž neviem, asi má každý prístup k iným zdrojom. Ja si každý deň na stránke korona.gov.sk pozerám vývoj situácie. A z nej vyplýva, že Gaussova krivka je už vyše týždňa na zostupnej línii a pokiaľ ide o jednotlivé kraje, Bratislava sa v počte nakazených trvalo prepadáva a momentálne je na šiestom mieste. Menšie počty už vykazujú iba Nitra a Banská Bystrica.
Ambiciózni politici často v ošiali z opojenia neočakávane získanou „mocou“ radi podliehajú pokušeniu a skúšajú posúvať hranice k nekonečným výšinám. Preto má vyspelá demokratická spoločnosť k dispozícii nástroje, pokiaľ nepoľaví v ostražitej bdelosti, ako týmto chúťkam samozvaných cézarov včas a rázne nastaviť mantinely a vykázať ich do patričných medzí.